Čakáš nečakane dieťa?

Poslanec Mazurek zdieľal, čo mnohí cítia. Štát, ktorému odvádzajú polovicu svojho príjmu v daniach a odvodoch, na nich kašle, kým pre Rómov bude stavať domy za 150 miliónov Eur. Mnohí ako aj on však z tejto situácie vinia nesprávne Rómov. Podľa jeho výroku v Rádiu Frontinus, pre ktorý ho teraz idú stíhať, sa Rómovia rozhodli vyciciavať náš sociálny štát. Problém je však v tom, že nemajú inú možnosť, tak im to náš “sociálny” štát nastavil. Oni sú skôr obeťami.

 

Rómovia totiž nemôžu pracovať. Zamestnávateľom náš sociálny štát zakazuje zamestnať niekoho za menej ako je minimálna mzda. Ale ak tá osoba nemá dostatočné schopnosti, vzdelanie, či integritu, aby mohla vyprodukovať takú hodnotu práce, ktorú štát určil, že je minimálna? Mohli by byť zamestnaní za menej, ale to by sa mnohým nepáčilo. Aby azda Rómovia brali bielym prácu? Tak im ju dnes berú počítače, roboty, automatické kasy a pod. Mnohí Rómovia chcú si zarábať prácou, ale nemajú kde a ako. Nemajú sa kde naučiť pracovné návyky.

 

Je už dobre známym historickým faktom, že zavedenie minimálnej mzdy v USA bolo rasisticky motivované. Dovolil si ich kritizovať aj nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Milton Friedman ešte v 60-tych rokoch - zákon o minimálnej mzde v článku pre Newsweek nazval najrasistickejšou politikou. New York Times zas odvliv černošskoch z vidieka, kde pracovali ako farmári, v dôsledku zavedenia minimálnej mzdy nazval “Negro Exodus”. Namiesto lacnejšej a humánnejšej pracovnej sily sa začala masívne využívať mechanizácia a hlavne pesticídy, herbacídy, rôzne chemikálie.

 

Väčšina politikov to však dnes prezentuje ako moralistické ultimátum: Nikto by nemal pracovať za menej ako je minimálna mzda. Ľudia si zaslúžia takú mzdu, aby dôstojne vyžili. De facto však zakazujú niektorým ľuďom pracovať. Živia tak ekonomickú neznášanlivosť a závisť voči zamestnávateľom, lebo tí by podľa nich isto ľuďom nezaplatili ani len toľko, koľko im dajú teraz, keby nebolo takého zákona. Zamestnávateľ však tiež musí bojovať o kvalifikovanú pracovnú silu s konkurenciou a to aj výškou mzdy. Ak ju vie nahradiť efektívnejšie menej kvalifikovanou pracovnou silou, teraz to nemôže urobiť.

 

A tak sú Rómovia odkázaní na sociálne príspevky a to je príjem, z ktorého sa ani zďaleka nedá vyžiť. Aj to bol dôvod presídlenia mnohých Rómov v posledných desaťročiach do osád, kde majú nižšie náklady na život. Preto ich to motivuje mať veľa detí, čo je v podstate aj niečo úplne prirodzené, lebo si tým zvýšia príjem od štátu. A tak Rómovia rodia deti, hoci do chudobných pomerov.  Oni nechodia na potraty. U nich hlavný argument pre potrat nefunguje - tým je falošný súcit väčšiny, aby sa dieťa nenarodilo do subjektívne pociťovaných zlých sociálnych podmienok. Zo svojich daní však väčšina prispieva rómskym rodičom, ktorým je život vzácnejší ako chudoba.

 

Mnoho ľuďom vadí, že sa vraj Rómovia priživujú. Podiel príspevkov rodinám s viac ako 2 deťmi predstavuje menej ako 1% výdavkov štátneho rozpočtu /na Železnice SR ide až takmer 5%, čo je viac ako celkové výdavky na obranu/.  Príčinou je však “sociálny” štát, ktorý tu zaviedol tieto politiky. Už aj pre mnohých ne-Rómov sa viac vyplatí ostať doma na podpore, než s nedostatočnými zručnosťami získať dokonca I prácu za minimálnu mzdu. Jediným riešením je zrušenie minimálnej mzdy a zároveň zrušenie príspevkovej politiky štátu. Nech má každý právo pracovať, lebo teraz ho žiaľ nemá každý. Nie každý totiž vie poskytnúť prácu či službu za cenu minimálnej mzdy.

 

Cena práce sa totiž v ekonomike nevypočítava od toho, koľko štát povie, že má byť. Cena práce závisí od ceny produktu a služby, ktorá je poskytovaná. Cena tovaru a služby závisí od osobného dojmu kupujúceho, akú má preňho hodnotu, a nie od toho, koľko práce do nej šlo. Ak je cena pre kupujúceho príliš vysoká, potom ju nekúpi a predávajúci musí časom znížiť cenu tovaru, aby ho mohol aspoň za niečo predať. Od ochoty spotrebiteľa sa teda odvíja aj cena tovaru a aj cena práce, ktorá do výroby tovaru išla. Nájdenie tejto rovnováhy je možné iba v slobodnej ekonomike, kde nie sú ceny manipulované štátom. Ak štát bude ďalej manipulovať cenu práce, tak zamestnávatelia budú viac a viac redukovať pracovnú silu, aby zefektívnili pomer príjmov a nákladov.

 

Drahšiu pracovnú silu nahradí automatizácia. Kým by si zamesnávateľ mohol dovoliť zamestnať dvoch ľudí dnes, kvôli zvýšeniu minimálnej mzdy za posledných napr. 7 rokov si môže dovoliť zamestnávať len jedného. Ak by sme nemali také vysoké dane a odvody, zamestnal by aj troch.  Miera nezamestnanosti stúpa a ak nestúpa tak len preto, že sa štatistiky manipulujú. Napr. sa už nevykazujú ženy starajúce sa o bábätka ako nezamestnané, zamestnaní na VPP a pod. Problémom je tiež, že štát nám nedovolí sa samozamestnať. Ak by Rómovia chceli niečo opravovať, vyrábať, či predávať, potrebujú minimálne živnostenské osvedčenie a ďalšie pečiatky. Iba šikovnejší a vzdelanejší sa vedia orientovať v spleti byrokracie, regulácií a zákonov, aby mohli podnikať.

 

Politici, ktorí každoročne rasisticky zvyšujú minimálnu mzdu, teraz robia hon na diskutérov o rómskom probléme. Rasistické politiky sú podľa nich v poriadku, ale rasisticky motivovaná kritika už nie? Konečne si demokraticky vydiskutujme príčiny tohto poľutovaniahodného stavu, ktorý sa nepáči ani väčšinovému obyvateľstvu a ani rómskemu etniku. Potláčanie protirómskych vyhlásení nič nevyrieši, je treba odkrúcať klamstvá o príčinách ich sociálneho vylúčenia. Je to výsledok rastistického zákona o minimálnej mzdy, ktorý je potrebné zrušiť a vtedy sa môžu zrušiť aj sociálne príspevky. Potom sa konečne budú môcť aj Rómovia začať učiť zodpovednosti, ako aj každý v tomto štáte a nespoliehať sa na štát, že sa postará, hoci si človek zaviní škodu sám.