V tomto vianočnom čase sa možno zamýšľať aj nad tým, ako Matka Božia bola uchránená akejkoľvek bolesti pri pôrode Ježiška. Ako to však je s bolesťou nás ostatných smrteľníčok pri pôrodoch v 21. storočí?
Nepotrebný epidurál, potrebný kľud
Mnohé, aby sa bolesti vyhli, dajú si pichnúť epidurál a aj tak prežívajú takú bolesť, že sú presvedčené, že bez toho by to bolo na umretie. Na umretie je iste pôrod s umelým oxytocínom, tzv. vyvolávačka, ktorá sa používa aj na rýchlejšie otvorenie, vraj aby žena toľko netrpela a vládala vytlačiť. Na také strašenie netreba naletieť, vytlačenie ide aj po úplnom vyčerpaní raz-dva-tri, pokiaľ je dieťa správne natočené. Syntetický oxytocín praská cievy a jazvy na maternici, lebo telo si ho nevie uregulovať.
Pokiaľ ženu nestresujú v nemocnici byrokraciou, klistýrom, holením, či nátlakovými rečami, že musí to a to, prípadne skákaním na lopte, neonovým svetlom, či iným vyrušovaním, ktoré spúšťajú stresové hormóny a blokujú vylučovanie oxytocínu, otváranie kŕčka maternice napreduje a pomedzi niekoľko sekundové kontrakcie si žena oddýchne. Len stresové faktory predĺžia otváranie sa a teda aj bolesť. Ani zviera neporodí v podmienkach, kde nemá kľud.
Nič nebráni žene pomôcť si prirodzeným oxytocínom, pokiaľ neurobí niekoľko chýb. Oxytocín sa spúšťa pri sexe, ale veľakrát stačí aj jeho predohra. A pre toto má žena po ruke manžela, ak je ešte doma. Chybu môže urobiť tak, že sa bude ponáhľať do nemocnice krátko po začatí kontrakcií. Druhú chybu, ak si nevyžiada izbu, kde prežíva kontrakcie, alebo aspoň miesto na operačnej sále, kde má čo najväčšiu intimitu a súkromie.
Ako zmanipulovať ženu na cisársky rez
No a toto je najväčšia chyba, ktoré vedie tak často k nedozerným následkom, ktoré nielen traumatizujú matku a novorodenca (prečo je najlepšie, aby prešlo vaginálnym kanálom píšem tu), ale negatívne ovplyvňujú intímny život manželov ako I počet detí, ktoré by chceli a môžu mať. Bežný scénar je takýto:
Žena v termíne alebo po príde na prehliadku do nemocnice, kde jej urobia CTG. Dajú ju ľahnúť na chrbát a dieťa spí, krivky na CTG prístroji sú slabé, tak brucho matky poštúchajú. Dieťa sa zobudí, začne kopať a krivky sú až príliš silné. Pre lekárov je to jasný signal, že niečo nie je v poriadku a už odkazujú rodičku na cisársky rez, resp. aspoň pozorovanie v nemocnici, kde jej ho skôr alebo neskôr nahovoria, napr. keď to potvrdí ďalší CTG sken na chrbte. Ženu rýchlo odrodia rezom s tým, že jej zachránili život dieťaťa. Ona im poďakuje, prípadne dá ešte niečo do obálky.
Takto sa často manipulujú rodičky. Žena v treťom trimestri ani nespí na chrbte, lebo sa jej to nedá, dieťa by jej tlačilo na tepnu, čo spôsbuje problémy dieťaťu samému. No príde na CTG, kde ktovie či personál vie, či nevie, že CTG sa dá urobiť aj na boku. V podstate ju priviažu na chrbát na 10 minút a potom na základe toho robia odporúčania na cisársky rez, ktoré sú úplne mylné. Možno jej to dajú zopakovať po injekcii magnézia, vraj na to, aby sa maternica ukľudnila. No ona magnézium neberie už posledný mesiac, aby vôbec porodila. Magnézium sa berie, aby neporodila predčasne…
Nebezpečenstvá pôrodu sekciou
Mnohé ženy si cisársky dokonca samé želajú, aby sa vyhli bolesti. Žiaľ sa jej nevyhnú. Vráti sa im to iným spôsobom. Ak nekoja, veľmi krátko bábätko dostane koliky a reflux a potom budú mať aspoň tri mesiace peklo. Ale ani pre ženu sekcia nie je výhra. Obrovská štúdia na 84 tisíc pôrodoch zistila, že plánovaná sekcia obnáša zvýšené riziko vážnych komplikácií aj smrti. Riziko materskej úmrtnosti je 3 až 5- násobne vyššie, riziko potrebnej hysterektómie po sekcii bolo 4-násobne vyššie ako po vaginálnom pôrode. Pohotovostná intenzívna starostlivosť v nemocnici po dobu viac ako 7 dní bola 2-násobne vyššia pre tie po sekcii, ako po vaginálnom pôrode.
Sekcia bola bezpečnejšou alternatívou ako vaginálny pôrod len pre deti, ktoré boli otočené opačne, t.z. nožkami dole. Ale pre bábätká otočené správne hlavou dole, riziko úmrtia a vážneho poškodenia bolo 1,5-násobne vyššie, keď jeho matka podstúpila voliteľný, nie núdzový cisársky rez. Bábätko je možné porodiť aj nožkami prv, ale iba do určitej váhy dieťatka. Normálne do hmotnosti 4 kg, hoci u prvorodičiek je hranicou 3,7 kg.
Nejaké situácie, kedy je cisársky rez potrebný, zahŕňajú:
- keď sa pupočná šnúra vyšmykne cez kŕčok maternice ešte predtým ako dieťa, čo môže ohroziť prísun kyslíka dieťaťu
- tzv. Placenta previa, keď placenta rastie tak, že bráni dieťaťu dostať sa von cez kŕčok
- keď je dieťa otočené bokom
- keď praskne žene genitálny herpes
75% tehotenstiev nepotrebuje ani pôrodníka
Len sa oddať do rúk high-tech pôrodníkovi v high-tech nemocnici negarantuje najbezpečnejší pôrod. Neexistuje jediný výskum v odbornej literatúre, ktorý by dokazoval, že pôrodníci (hlavne trénovaní chirurgovia) sú bezpečnejší ako pôrodné asistentky v prípade nízkorizikových tehotenstiev a pôrodov. Ak teda žena patrí medzi 75% žien, ktoré majú normálne tehotenstvo, najbezpečnejšie je pre ňu rodiť s pôrodnou asistentkou, čo naše zákony neumožňujú. Tak ako v zahraničí aj u nás sa ohromne zvyšuje riziko nepotrebných medicínskych zásahov pri nízkorizikových pôrodoch v nemocniciach za prítomnosti lekárov.
Ak žena ide nevedomá, slepo veriaca lekárovi, môže rátať s tým, pokiaľ nie je výnimka, že jej pôrod prebieha veľmi rýchlo a ľahko, že si užije bolesti. Ak sa pripraví na to, čo je prirodzený pôrod a skúsi predvídať nepotrebné lekárske zásahy, ktoré odmietne, prirodzená bolesť je úplne znesiteľná, dokonca posilňujúca. Mnohé ženy ju opisujú ako emancipujúcu skúsenosť a sama to môžem potvrdiť. Telo vie, čo robí a žena sa vyhne zbytočnej bolesti, ale často aj nepríjemným pocitom z bezmocnosti, odkázanosti na odborníkov, ktorý ak nie sú machoisti (časté v profesii pôrodníkov), tak sa často cítia ako bohorovní.
Nielen vedomosti emancipujú rodičku
Perlička na záver. Kamarátke sa stalo, že jej mladá lekárka dohovárala, ako si dovolila udrieť lekára, keď on jej iste chcel len pomôcť pri tlačení. Pán odborník držal svoju ruku na jej bruchu, čo mu ona zakázala a pekne ho poprosila, aby ju dal preč. Nepomohol ani ostrejší tón dvakrát po tom a tak ho po tej ruke riadne “ťapla”, aby ju rešpektoval. Potom sa pán odborník posťažoval jej manželovi I ďalšiemu personálu, že ho takmer zbila. Pritom jej obava vychádzala zo zabehnutej praxe, ktorá je viac škodlivá ako užitočná (v niektorých krajinách aj zakázaná), keď pôrodná asistentka alebo pôrodník tlačia na brucho rodičky, aby vraj pomohli bábätku rýchlejšie von z pôrodných ciest.
Svetovo uznávaný pôrodník Dr. Bradley, ktorý odrodil desiatky tisíc detí, tvrdí že nie je potrebná panika, ak dieťa je v pôrodných cestách viac ako 10 minút. To by už naši pôrodníci azda išli hneď rezať. Podľa jeho skúseností sú aj dve hodiny v pohode. Prvotný tlak na urýchľovanie dieťaťa z maternice začína už deň po termíne, ktorý odhaduje ultrazvuk len ná základe spriemerovanej veľkosti počítača. Ja osobne som prenášala každé dieťa dva týždne, a keby to bolo aj dlhšie, nedala by som si nanútiť vyvolávačku. Dr. Bradley uvádza, že dokonca tehotenstvo u jednej jeho pacientky trvalo celý rok a narodilo sa normálne dieťa, normálnej veľkosti. Gestačná doba 40 týždňov je odhad z 19. storočia, pričom dnes vieme, že je to priemerne 41 týždňov a jeden deň (štúdia z roku 1990).
http://articles.mercola.com/sites/articles/archive/2007/11/15/natural-birth-is-best.aspx
https://www.amazon.com/Husband-Coached-Childbirth-Fifth-Bradley-Natural/dp/055338516X
KONTAKT
PO BOX 18, 073 01 Sobrance
055 234 5793, 0907 534 623
info@pravonazivot.sk
