Čakáš nečakane dieťa?

Keď Slovensko vstúpilo do EÚ v roku 2004, nebolo tajomstvom, že o desať rokov bude predaj poľnohospodárskej pôdy otvorený cudzincom. Slováci to akceptovali, keď hlasovali áno v úspešnom referende o vstupe do EÚ. Keď v roku 2014 obmedzenie stratilo platnosť, vláda Smeru schválila zákon, ktorý bol prezentovaný ako ochrana poľnohospodárskej pôdy pred cudzincami. Fakticky však zákon obmedzil vlastnícke práva vlastníkov poľnohospodárskych parciel väčších ako 2000 m2 tak, že musia podstúpiť množstvo byrokracie pri predaji, resp. ponuke a stratili zmluvnú voľnosť v tom, komu chcú predať.

Komu zamedzuje súčasný zákon kupovanie pôdy? V prvom rade, každý slovenský občan, ktorý nie je tri roky registrovaný ako samostatne hospodáriaci roľník. Prečo práve tri roky a prečo musí byť registrovaný, vôbec nie je jasné. Je to len taká ochrana už existujúcich farmárov, aby zamedzili vstup iným ľuďom, ktorí by chceli začať farmárčiť. Výnimka o mladom farmárovi do 40 rokov je naozaj pekná diskriminácia, lebo nielenže vylučuje ľudí nad 40, ale aj od tých do 40 rokov vyžaduje podstúpiť kopec byrokracie, ktorej pravidlá sa neustále menia, a vôbec, aby mali schválené dotácie a teda status mladého farmára nie je automaticky nárokovateľné, ale podlieha rozhodnutiu komisie…

Nedovoľuje kupovať pôdu cudzincom ako súkromným osobám, pokiaľ nepodnikali v poľnohospodárstve aspoň 3 rokov. Títo môžu kúpiť pôdu iba vtedy, keď si iní neuplatnia predkupné právo. Kto je teda schopný kúpiť pôdu? Určite nie rodiny, ktoré majú nejaké ušetrené peniaze a rozhodnú sa investovať ich do pôdy, aby mohli postupne popri súčasnom povolaní vybudovať malú farmičku, alebo len byť trochu menej závislí od supermarketov ako ich dedovia. Bohatí cudzinci alebo zahraničné korporácie ako aj bohatí Slováci nájdu spôsob ako si kúpiť pôdu. Kúpia si sro a za pár dni môžu nakupovať. Mám pochybnosti, že ako prvé bude pôdu v obci kupovať miestne či susedné družstvo, ktoré doteraz nemalo záujem kupovať pôdu, maximálne tak prenajať (ani to nie u malých súkromných majiteľov).

No ak by sa nemecká rodina unavená zo života v meste a hlavne zo svojej krajiny, rozhodla ako množstvo iných západniarov, že chce kúpiť malú farmu na Slovensku, lebo v Nemecku je neúnosne drahá, tak svoj sen žiaľ nemôžu realizovať. Hneď ako by našli vhodný dom s pár hektármi niekde na východnom Slovensku, tak jeho miestny majiteľ musí ponúknuť tieto pozemky najprv podnikateľom v poľnohospodárstve (hoci môže byť súdne napadnuteľné, ak podnikanie v poľnohospodárstve za min. 3 roky bolo len na papieri). Nemecká rodina vôbec neslňa podmienky, no multinárodný investičný fond môže, ak si kúpi 10-ročnú sro za 1300 Eur. Možno na pozemku vysadí rýchlorastúcese stromy, ktoré budú financovať dôchodok jeho nemeckému CEO. Príležitosť pre kultúrny kontakt a obohatenie je stratená ako aj život, ktorý by mohla nemecká rodina priniesť do dediny, ktorá vymiera.

Podobný scénar sa týka aj Slovákov, ktorí chcú opustiť život v meste – možno majú prácu ako programátori a môžu pracovať z domu aj z vidieka a tak mať flexibilitu vybudovať malé gazdovstvo s potenciálom rozvinúť ho do biznisu produkujúceho kozie a ovčie syry. Potom je tu ešte obyčajná Slovač, ktorá nemá záujem gazdovať. Prečo by však nemohli kúpiť poľnohospodársku pôdu a prenajímať ju? Nájomné za hektár je v priemere 40Eur za hektár, pravdepodobne v dlhšom horizonte sa zvýši až na úroveň Západnej Európy, ktorá je v priemere 200Eur/ha. Navrhovaná novela zákona, ktorá dáva predkupné právo navyše Slovenskému pozemkovému fondu (SPF), vedie k situácii, keď jediným najväčším prenajímateľom pôdy bude SPF. Ako je to spravodlivé, že obyčajným Slovákom sa zamedzuje právo byť vlastníkmi bez toho, aby pôdu museli užívať a chceli len prenajímať. Musia sa totiž registrovať na podnikanie, hoci farmárčiť nechcú, len prenajímať.

Celý zákon je jedna obrovská diskriminácia slovenských občanov v prvom rade. Najnovšie má mať prednosť pri kúpe pôdy dokonca Slovenský pozemkový fond. To vytvorí skvelý priestor pre korupciu, kedy fond prejaví záujem o kúpu a kedy nie... Fond je nevládna organizácia, financovaná zo štátneho rozpočtu (15 mil. Eur), ktorá síce prenajíma štátnu pôdu, no všetky príjmy si necháva pre seba. Pre seba - znamená nominantov politických strán, samozrejme prevažne vládnych, ktorí sú jeho členmi. Nehovoriac, že agrobaróni, ktorým doteraz netrebalo žiadnu zem, len lacný prenájom od SPF a štedré dotácie od PPA, budú mať najväčší prospech z tohto zákona. Zákon im nijako nebráni predať právnickú osobu s poľnohospodárskymi pozemkami alebo jej podiely zahraničným spoločnostiam.

Zmluvy s EÚ nebudú tak skoro prehodnotené, ani výstup z EÚ nie je reálny v krátkom horizonte, aby sa zamedzilo cudzincom kupovať pôdu. Nateraz sa však môže zrušiť zákon, ktorý zamedzuje Slovákom kupovať pôdu, aby ju mohli okamžite a bez byrokracie kúpiť skôr ako zahraničné spoločnosti, ktoré to môžu urobiť veľmi rýchlo už aj teraz. Ak chceme, aby naše rodiny prosperovali, štát im nemôže obmedzovať základné ústavné právo na vlastnenie majetku a diktovať komu ju môžu predať, resp. znemožňovať kúpu. Nie je dôvod, aby rodina, ktorá chce investovať do pôdy, musela byť hneď podnikaním, resp. aspoň tri roky predtým. Pre prenájom bytových a nebytových priestorov, či pozemkov v meste človek podnikateľom nemusí byť. Ale aj to možno naša sociálne cítiaca vláda v pláne zmeniť.

Do konca dňa 12.12.2006 možno podpísať túto hromadnú pripomienku -- http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=888883

Autor: Andrew Ray