Čakáš nečakane dieťa?

Už keď katolícky kňaz nazve biskupov, že sú obsesívnymi fetišistami, je azda čas sa nad tým zamyslieť.

Naozaj prečo neriešia pálčivé problémy našich rodín, najmä tých pred a po rozvode, ale sa zaoberajú nejakou rodovou rovnosťou a osobami s príťažlivosťou k tomu istému pohlaviu?

Ideológia rodovej rovnosti však tvrdí, že rieši pálčivé problémy rodín, od nalinkovaného rozdelenia domácich prác, cez nanúteniu zamestnávateľovi dávať vyšší plat bez ohľadu na efektívnosť, len preto, že je niekto ženou, až po problém údajne obrovského dopytu po jasliach, škôlkach a bezplatnej antikoncepcie, aby žena mohla budovať svoju kariéru a postarať sa o svoje chcené deti, pričom tých nechcených jej štát musí umožniť zbaviť sa v prenatálnom štádiu. No a samozrejme svojsky sa stavia aj k manželstvu a deťom, ktoré sú prostriedkom moci pre ženu pri rozvode.

Katolícki biskupi v pastierskom liste síce nepoukázali na to, že tieto riešenia nie sú správne, ale len na to, že za týmito dobre znejúcimi sloganmi sa skrýva jedno veľké klamstvo. Keďže rod neznamená pohlavie, ale vlastné určenie sexuálnych preferencií, sodomistické obcovanie dvoch mužov alebo dvoch žien sa má stať rovnoprávnou normou k sviatostnému manželstvu, ktoré je založené na sexe otvorenom pre počatie detí. Až tak explicitne to biskupi síce nevysvetľovali ako ani to, že príťažlivosť k tomu istému pohlaviu má korene vo výchove, resp. vo vzťahu dieťaťa k rodičovi toho istého pohlavia alebo nedostatku takého vzťahu, čo je viac a viac problém v dnešných rodinách.

Vysvetľuje Cirkev dostatočne ako žiť šťastné manželstvo a zabrániť rozvodom? Ak by aj medzi kresťanmi bola rovnaká štatistika rozvodovosti ako vo všeobecnej populácii, je otázkou, či rozvedení a rozvádzajúci sa sú praktizujúcimi katolíkmi. Pretože práve viera a sviatosti pomáhajú predchádzať a riešiť krízy v manželstvách. Ak niekto v spoločnosti ešte ponúka problematickým manželstvám iné riešenie ako rozvod, tak je to Katolícka cirkev. Riešenia sa hľadajú v spovedniciach, osobných rozhovoroch i na cirkevných súdoch. Určite by ich však mohlo byť viac a aj to sa dnes rozbieha pri katechéze teológie tela mladým i dospelým, pri duchovných cvičeniach pre manželov, rodinných stretkách a pod. S výchovou detí a mládeže už vyše 20 rokov pomáhajú najrôznejšie kresťanské spoločenstvá.

Jedným inštrumentom predchádzania rozvodov je katolícka príprava na manželstvo. Má svoje limity, ale kto robí niečo viac v tejto oblasti ako Cirkev? Pokiaľ sa dnes považuje tehotenstvo za prekážku slobodného rozhodnutia pre manželstvo a niektorí biskupi oddiaľujú sobáš až po narodení dieťaťa, ako je možné, že za prekážku sa nepovažuje, keď dvaja spolu už roky či mesiace spolu bývajú? Totižto zo štatistík rozvodovosti sa dá vyčítať jeden závažný fakt, a to, že 80% rozvedených ako príčinu rozvodu uvádza rozdielnosť pováh, názorov a záujmov. Šokujúce sa môže zdať, že dnes, keď si väčšina odskúša „manželstvo“ ešte pred sobášom, zistia až v manželstve, že si nevyhovujú. A tak počet rozvodov stúpa.

Vysvetľuje Cirkev dostatočne, že čakať so sexom do manželstva je prevenciou rozvodu? Vedci zistili, že práve hormón oxytocín, ktorý sa pri intímnom spojení produkuje, pôsobí ako superlepidlo vo vzťahu a pár zaslepuje. Sexuálna stránka sa stáva najdôležitejšou, ignorujú sa iné aspekty druhej osoby či vzťahu. Sex je najdôležitejšou potrebou u muža a preň dokáže aj čakať, aby získal ženu. Čakanie so sexom do vzťahu je najlepšia ochrana ženy i dieťaťa, ktoré sa môže pri sexe počať a preto najlepšie miesto pre počatie a sex je v manželstve. Oxytocín pomáha v manželstve prehliadať maličkosti, no pred manželstvom, keď sa človek potrebuje triezvo rozhodnúť, jeho pôsobenie je kontraproduktívne. Keď po nejakom čase vyprchá, pár zisťuje, že niektoré názory, záujmy či charakterové vlastnosti sú netolerovateľné, následne hľadá ako zo vzťahu vycúvať.

Taká „triezvosť“, ktorú čakanie so sexom umožňuje, pomáha vybrať si partnera na celý život, pritom garantuje, že potenciálni manželia sú schopní obety, sebazáporu a sebaovládania, čo sú dôležité aspekty lásky. Používanie druhého, nerešpektovanie sexuality a zameranie len na potešenie sú predpokladmi pre zlyhanie vzťahu, ktorý sa len javí ako láska. 6. prikázanie "Nezosmilníš" je najlepšou ochranou žien a detí pred násilím (aj potratu), využívaním, opustením a podvádzaním. Marxisticky feminizmus však spoločnosti vnútil novú normu rovnosti, že žena má byť schopná sexovať bez dôsledkov ako muž a manželstvo je len miestom útlaku, proti čomu treba rebelovať. Nečudo, že potom ženy zranené vo vzťahoch založených na voľnom sexe hľadajú útočisko v lesbianstve.

Podľa liberálov aj v rámci kléru Cirkev hovorí veľa o sexe a nerieši problémy ľudí. Ja však tvrdím, že klérus nehovorí dosť o zmysle sexuality a dôsledkoch predmanželského sexu – za celý svoj život som počula len jednu kázeň proti kohabitácii a nikdy žiaden pastiersky list ani vyhlásenie. Potratom sa venoval pastiersky list v roku 2001. O tom, že pri umelom oplodnení a používaní hormonálnej antikoncepcie sa zabíjajú ľudské embryá, hovoril pastiersky list v roku 2008. A o sexuálnej nekompatibilnosti párov toho istého pohlavia posledný pastiersky list v minulom roku. Pri počte minimálne 4 pastierskych listov za rok je toto úplny zlomok, pritom reaguje len na závažné extrémy. O každodenných sexuálnych pokušeniach, ktoré majú závažné dôsledky, v kostoloch nepočuť. Stáva sa však fetišistickou módou a posadnutosťou (obsesia) liberálov kopnúť si do Cirkvi pri téme sexuality a tak ju umlčať pri ohlasovaní dobrej zvesti o sexe a manželstve.