Čakáš nečakane dieťa?

Mnohé slovenské ženy sú sklamané a zranené z pôrodov v nemocnici a čoraz viac sa zaujímajú o domáce pôrody. Neprekvapí to - veď niektorí lekári na tých istých oddeleniach, kde sa deti rodia, si špinia ruky zabíjaním nenarodených detí. Aká je ich úcta k žene, dieťaťu – materstvu? Prekvapí však, že organizácie, ktoré sa dali na presadzovanie možnosti domáceho pôrodu, sa spolčili s obhájcami umelých potratov…

Obávam sa, že v tomto prípade ide o účelové použitie zo strany organizácií obhajujúcich umelý potrat. Prišli so stratégiou, že ak ženy môžu rodiť doma, tak by mali mať možnosť aj zabiť svoje dieťaťa doma potratovou pilulkou. Na toto dokonca nahovorili štátneho tajomníka (či tiež ministerku?) MZ SR, aby organizoval odbornú diskusiu, ktorá by také niečo odobrila.

Pošmykli sa na dvoch frontoch. Kým regulácií domácich pôrodov nebráni žiaden platný zákon, vyhláške o umelom ukončení tehotenstva potratovou tabletkou bráni potratový zákon, ktorý jasne deklaruje podmienku vykonania umelého potratu v zdravotníckom zariadení. T.z., že považuje umelý potrat doma za nebezpečný! Aj keby ho previedol lekár, či ktokoľvek iný, hrozí mu sankcia podľa trestného zákona. Paradoxne však žena môže bezdôvodne zabiť svoje dieťa nelegálne aj deň pred pôrodom a nie je za to trestaná. Dieťa ani deň pred pôrodom nemá žiadnu ochranu voči vražebnému rozhodnutiu svojej matky, ktorá pritom koná nelegálne.

Nečudo, že sa Výbor pre rodovú rovnosť strápnil na Rade vlády SR pre ľudské práva, keď chcel zaviazať štátneho tajomníka, aby takú vyhlášku pripravil. Vyhláška je nižšou právnou normou ako zákon a teda v takomto znení by bola protiústavná. Neodmysliteľnou súčasťou umelého potratu je totiž zbavenie sa počatého dieťaťa z maternice, ktoré sa potratovou tabletkou deje doma do záchodovej misy. Na Rade vlády SR pre ľudské práva však prešlo odporúčanie pripraviť reguláciu domácich pôrodov, čo je jedinou legitímnou témou na odbornú diskusiu organizovanú MZ SR.

Pro-potratová logika spájania domácich pôrodov a domácich potratov zlyháva však v tom, že kým pôrod je základná biologická funkcia, potrat je násilným zásahom do nej a jeho výsledkom je zabitie nového človeka. Rodina má mať slobodu zvoliť si miesto pôrodu s ohľadom na dobro dieťaťa, no nikto nemá právo dieťa zabiť, lebo žiaden človek nie je nikoho majetok. Ani nenarodené dieťa nie je majetkom matky, aby sa ho mohla zbaviť. Potratová ideológia je otrokárska a genocidálna.

Biologická realita našich tiel však nie je hrozbou pre našu slobodu. Tváriť sa, že žena môže mať sex ako muž bez toho, aby niesol zodpovednosť za možné počatie (kam ho voľný sex vytláča) - niečo odsúdeniahodné - je neakceptovaním odlišnej sexuality ženy a snahou o prerobenie ju na muža.  Feministky nám hovoria, že potrat je o posilnení postavenia žien. Potrebujeme ho pre emancipáciu, aby sme dosiahli naše vzdelávacie, partnerské a kariérne ciele... i cez mrtvoly? Potrat je násilím na ženách a ich deťoch a feministické reči klamstvom.

Zamestnávatelia nám povedia, že nepostúpime, ak budeme mať ďalšie dieťa. Takže potrebujeme potrat. Je toto emancipácia? Keď sme najzraniteľnejšie a najviac potrebujeme podporu od najbližších, naši partneri vytiahnu hotovosť, vyhodia nás pred klinikou jednodňovej chirurgie a sľúbia, že zodvihnú telefón, keď bude po všetkom. Je toto emancipáciou?

Keď tehotná chce viac informácii, „ženské ľudskoprávne“ organizácie v parlamente lobujú, aby ich nedostala. Svetová zdravotnícka organizácia protestuje proti tomu, aby žena vedela viac o "produkte počatia", lebo by azda ešte uverila, že ide o človeka. „Nepotrebuješ to všetko vedieť, len to urob!“ Aké patronizujúce! Je toto emancipácia? Keď potom leží na operačnom stole čakajúc, kým do nej potratár nasilu zavedie kyretu, či zaostrený vysávací prístroj – je toto pozícia sily? Väčšina nechce potrat, ale má pocit, že nemá inú možnosť.

Argumentom „ženských organizácií“ je, že chcú mať potrat legálny pre ženy, ktoré sú týrané, prípadne tehotné zo znásilnenia. Toto má byť pomoc ženám, ktoré si zažili alebo zažívajú násilie? Teraz je rad na nich zabiť svoje nevinné dieťa? Potrat je ďalším násilím v tele ženy! Skutočnou pomocou je dostať ich z područia násilníka a pomôcť liečiť chorý vzťah či rodinu. Akoby tehotenstvo malo byť horšie než teror násilného partnera! Namiesto presadzovania zákona, ktorý by trestal násilníka za nútenie ženy podstúpiť umelý potrat, „ženské organizácie“ radšej nahovárajú ženu, aby sa stala násilníčkou na svojom dieťati.

Zodpovednosť za dieťa vyžaduje zvážiť okolnosti pôrodu a riziko tehotenstva s ohľadom na zdravie a život dieťaťa ako i matky a podľa toho voliť pôrod doma alebo v nemocnici. Obhájcovia práva dieťaťa na život od počatia chcú skutočnú slobodu pre ženy – vybrať si na základe správnych informácií, čo je nalepšie miesto pre to, aby priviedli dieťa na svet. Čas si veľmi nevyberú, ak už sú tehotné (ak nerátame termín cisárskeho pôrodu). Po pôrode však majú voľbu o dieťa sa postarať alebo ho dať na adopciu.

Umelý potrat nedáva žene slobodu, robí z nej otroka egoizmu a zbabelosti. Ubíja v nej jej ženskú identitu a city, nielen svedomie. Legálna dostupnosť potratov robí spoločnosť bezohľadnú k potrebám tehotných žien. Namiesto pomoci im ich okolie egoisticky odporúči zabiť svoje dieťa, aby sa nikto nemusel zaťažovať ich nečakaným tehotenstvom.

Legalizovať zbavenie sa nenarodeného človeka doma do záchodovej misy, no vždy so zálohou, že keď to zlyhá, dokončí to ešte "lekár" v nemocnici, nie je hodné civilizovanej spoločnosti, ktorá sa oháňa ľudským právami. Hlavne, ak tá spoločnosť má toľko dôkazov ako my o ľudskosti nenarodeného, ktorému od 21. dňa po počatí bije srdce, od 6. týždňa po počatí má vytvorené základy všetkých orgánov, formované ruky, nohy i tvár a už v tomto období začína pociťovať bolesť. V tomto štádiu sa deje aj najviac potratov...

Ako musia byť ženy zdevastované či už manželstvom, okolím, vnútorným negativizmom alebo sociálnou situáciou, že najväčšia skupina, ktorá podstupuje potraty, má v priemere 2 deti?! Nič z toho ich nelegitimizuje zabiť svoje ďalšie dieťa. Komu však ide skutočne o ženu, bude sa snažiť zabrániť ďalšej devastácií ženy potratom a hľadať pomoc z devastácie, v ktorej už je. "Ženským" organizáciam však o ženu ako takú nejde, len o legálnosť potratu pre prekrútenosť feministickej ideológie. Chcú ju prerobiť na muža, lebo jej biologickú plodnosť a sexualitu vidia ako zlú, nedokonalú, defektnú.