Čakáš nečakane dieťa?

Predslov

Otvorili ste prvú publikáciu PRO-LIFE ASPEKTY, ktorou chce Centrum pre bioetickú reformu reagovať na rôzne témy verejného diskurzu práve z pro-life aspektu. Plánujeme v tomto formáte publikovať aspoň dvakrát ročne a asi v tomto rozsahu Vám ponúknuť zaujímavé čítanie, ktoré má ambíciu formovať verejnú mienku práve cez Vás, ktorým sa dostane do rúk.

Začíname teda témou rodiny. Päť príspevkov v tomto prvom čísle je prepisom prednášok, ktoré zazneli na konferencii CBR s identickým názvom "Ochrana práv rodiny" v roku 2015 v Levoči. Konferencie sa nemohol  pre chorobu zúčastniť renomovaný ekonóm Juraj Karpiš, ktorý však láskavo poskytol svoj príspevok do tejto publikácie. Záštitu nad konferenciou prevzal košický gréckokatolícky biskup Mons. Milan Chautur, CSSR, predseda Rady KBS pre rodinu. Jeho pozdrav konferencii si dovoľujeme publikovať na nasledujúcej strane. Cieľovou skupinou tejto konferencie boli totiž  kresťanskí lídri, kňazi a pro-life či pro-family aktivisti.

Čo majú tak odlišné oblasti ako domáce vzdelávanie a ekonomika do činenia s pro-life? Byť skutočne pro-life znamená byť aj pro-family. Ešte donedávna história nepoznala výraz pro-family. Rodina (anglicky “family”) je prirodzená inštitúcia pre zabezpečenie poriadku, podpory a výchovy. Keď chce iná inštitúcia nasilu nahrádzať dôvody, pre ktoré rodina existuje, potom sa z rodiny stáva len sentimentálna inštitúcia, akou je dnes. Aká inštitúcia nahrádza rodinu a ako nasilu?

ŠTÁT so svojim zdaňovaním a prerozdeľovaním. Konkrétne:

Sociálna podpora je garantovaná jednotlivcom nie na základe dobrých vzťahov s bezprostrednými a vzdialenejšími príbuznými, ale prostredníctvom nových “práv” na sociálne služby štátu. Už nie je potrebné ctiť si otca a matku a chovať sa k ostatným s rešpektom, keď sa postará štátny úrad.

Starostlivosť o rodičov v starobe už nestojí na ich deťoch, ale na štátnej garancii programov povinného sociálneho poistenia a pod. Už nie je dôvod “plodiť a množiť sa”, keď je otázne, aký je prospech z toho mať čo i len jedno dieťa, keď psík a mačička sú menej problematický a často sa aj lepšie správajú... Štát poskytne príjem v starobe a zaplatí za nemocnicu, či hospic, ak to bude potrebné.

Manželstvo samotné je dnes zredukované len na “možnosť”, ktorú mnohé ženy ešte chcú, lebo by chceli mať peknú romantickú svadbu. Ak však otehotnejú bez manžela, zakročí znova štát, aby sa o nich postaral v “dobrom i v zlom”.

Vzdelávanie je povinné a platené z našich daní. Prepracovaní rodičia, aby udržali “sociálny štát” (takmer polovica príjmu ide štátu), nemajú žiadnu motiváciu alebo čas hľadať iné riešenie, ako sa im ponúka zdarma – poslať deti do štátnych škôl. Táto výchova, zameraná hlavne na zachovanie politického systému, je po škole doplnená programami v televízii.

Nepochybne, ešte stále je tu dosť rešpektujúcich detí, verných manželov, rodičov zodpovedne vychovávajúcich svoje deti atď. Ešte stále len preto, že tieto sociálne zvyky sa sformovali v minulosti. Dnes vďaka štátu sú už nepotrebné, ale predsa v nich pokračujeme. No ešte ako dlho?

Slávny černošský ekonóm Thomas Sowell napísal mnoho o rapídnom úpadku černošských rodín v USA od 60-tych rokov, keď bol spustený program tzv. Boja proti chudobe. Konkrétne o dopadoch na rodinu po tom, čo sa štát stal náhradným otcom a manželom. V podstate štát ponúkol chudobnej černoške lepšiu podporu ako chudobný černošský muž, čo viedlo k rozbitiu rodín nižších vrstiev černochov v USA, do ktorej sa dnes rodí prevažná väčšina černošských detí - mimo manželstva, bez kontaktu so svojími otcami, bez mužského vzoru – chlapci sú priťahovaní kriminálnymi gangami a dievčatá berú ako normálne stať sa slobodnými matkami. To, že negatívnym dopadom dobre myslenej štátnej politiky bola rapídna katastrófa pre černochov, ale bielych to zasiahlo neskoršie, poukazuje len na oveľa zraniteľnejšiu pozíciu chudobných černochov, ktorí už boli na spodku spoločnosti, keď im štát ponúkol “pomoc”. Dnes sú však na tom oveľa horšie, keď nemajú ani len rodinu.

Verím, že táto publikácia pomôže obrancom rodiny lepšie pochopiť, ktoré politiky sú naozaj prospešné rodine a ktoré sú len dobre mienené, no s opačným efektom.

 

Andrew Ray

člen Predsedníctva
Centra pre bioetickú reformu