Čakáš nečakane dieťa?

V nedávnom blogu som rozobrala, ako pokrytecky vidí Braňo Škrípek kresťanstvo, morálku i zákony. Keď mu nehrozia žiadne negatívne reakcie, nemá problém zakazovať čokoľvek. Ale pretože propotratové médiá nechcú počuť nič o právnej ochrane nenarodeného dieťaťa, europoslanec je zrazu proti zákazu vraždenia bezbranných. Kým pro-life hnutie je za právnu ochranu života, pro-choice hnutie je za legálnu voľbu, teda legalizáciu a pro-life snahy o zrovnoprávnenie nenarodeného zákonom nazýva reštrikčným zákazom, represiou atď. Preto byť proti zákazu, znamená byť pro-choice.

 

Takáto rétorika je pochopiteľne typická pre Oľgu Pietruchovú, ako to potvrdil aj jej nedávny rozhovor. Ani ona nechce ženy nútiť, aby donosili svoje dieťa. No nemá problém so zákonmi, ktoré nútia manželov netýrať a nebiť svoje manželky či deti, hoci možno majú na to iný názor. Nemá problém so zákonom (diskriminačným) nútiť zamestnávateľov zamestnať niekoho, koho nechcú, hoci je to ich súkromné podnikanie. Nemá problém zákonne nútiť firmy a živnostníkov na pôde svojho súkromného majetku robiť veci pre zákazníkov, ktoré sú v rozpore s ich svedomím a záujmami. Tieto zákony dokonca sama aktívne podporovala. Pokrytectvo, nelogickosť, zámerné klamstvo, ideológia? Možno aj zaslepenosť peniazmi, kariérou, či nenávisťou k pravde a kresťanstvu.

 

Tak ak som proti týraniu, som aj za zákaz týrania. Ak som proti potratom, som aj za zákaz potratov, či nie?

 

Áno, je na mieste, aby sme nútili niekoho dočasne sa vzdať svojho práva (na súkromie), lebo môžeme zachrániť život. Ústavnému súdu SR som za CBR pred 10 rokmi predložila túto paralelu na vyvažovanie práv matky a nenarodeného dieťaťa. Vodič má právo ísť rýchlosťou povedzme 60 km/hod, ale keď na cestu vstúpi chodec, jeho akési právo na rýchlu jazdu sa dočasne obmedzí – na pár minút, aby bolo právo na život chodca chránené. Tak treba vyvážiť aj to pofiderné právo na súkromie ženy s právom na život. Dočasne na niekoľko mesiacov obmedziť jej telesnú integritu, aby bol zachránený život iného človeka, ktorý sa môže narodiť. Samozrejme, práva, ktoré tu treba vyrovnávať, sú práva na život nenarodeného a narodeného, t.j. aj jeho či jej matky, ako to má zakotvené v ústave Írsko.

 

Pietruchová je spokojná so zákonom, ktorý umožňuje zabíjanie, lebo veď existujú isté vekové hranice, kedy sa prideľujú vyššie práva podľa konsenzu spočnosti. Lenže vyššie práva sa môžu prideľovať ako privilégia, no základné právo by malo byť garantované každému. Typická ukážka genocidálneho myslenia, že istá kategória ľudí ešte nie je dosť ľuďmi, teda ich môžeme zabiť. Ešte lepšia nelogickosť – podľa nej v tomto veku veľa nenarodených detí zomiera spontánne, tak prečo im nepomôcť k usmrteniu aj potratom? Extrémizmus ako vyšitý. Ak niekto tu nie je žiadaný, tak preč s ním či ňou. Je to predsa ešte podčlovek, ktorý nemôže mať rovnaké práva ako my nadľudia-ženy.

 

S tým istým argumentom by asi pani Pietruchová obhajovala ajj legalizáciu zabíjania novorodencov, ako ju navrhuje Peter Singer, profesor bioetiky na Princetonskej univerzite. Veď aj novorodenci ešte často zomierajú na tzv. SIDS… Zároveň by taký zákon rozšíril možnosť voľby ženy, že nemusí ani len vôbec zvažovať dať dieťa na adopciu a teda ho ponechať pri živote. Napokon to je práve problém žien, ktoré zabíjajú svoje dieťa potratom, že ani len nechcú jeho existenciu, aby žilo niekde inde, s niekym iným a pod. Závislosť na matke nedáva však matke právo dieťa zabiť v akomkoľvek veku.

 

Škoda len, že europoslanec Škripek, náš “prolife” evanjelizátor nevyužil možnosť poukázať na aspoň niektorý aspekt problematickosti legálnych potratov. Napr. že tá pofiderná hranica “ľudskosti” je 12. mesiacov tehotentstva, no dieťaťu už 6. týždeň po počatí sa formuje tvár i prsty na rukách a nohách, nehovoriac, že srdce mu bije už od 3. týždňa! Nie je toto vďaka nových technológiam skvelý dôvod na to, aby sme prehodnotili lehotu, do kedy je legálne ísť na potrat na žiadosť v našom zákonodarnom zbore? Túto právomoc vyhradzuje ÚS SR práve zákonodarcom.

 

Nie, 6. týždeň po počatí to už nie je “len” zhluk buniek, hoci zhlukom buniek je aj pani Pietruchová, len sú sformované zodpovedajúc jej veku. Zhluk buniek, ktorý pozbieral zopár titulov a šéfuje sekcii na ministerstve by mal mať už dostatočnú mozgovú kapacitu na mozgovú aktivitu, ktorá by vyprodukovala aj nejaké logické vety. Lenže za to ju nezaplatia, oceňuje sa šírenie ideologických nezmyslov.

 

No čo čaká pán europoslanec za šírenie svojich logických skratov? Že ho budú podporovať sympatizanti Pietruchovej či proliferi? Má pritom veľkú zodpovednosť za to, aby formoval a nie deformoval verejnú mienku o potrate a potratovom zákone práve medzi svojimi voličmi, medzi kresťanmi a medzi desiatkami tisíc účastníkmi dvoch národných pochodov za život.